Výcvik prežitia

Prežitie vo voľnej prírode sa stalo zložitým procesom, lebo človek spohodlnel . Človek zabudol na svoje pudy, ostražitosť a základné potreby. Všetko, čo potrebuje, má doma alebo si zájde kúpiť do obchodu, kde majú pestrý výber tovaru. Autom privezie nákup domov, zavrie dvere a v bezpečí svojho obydlia si vychutnáva život.

   Problém prichádza, keď sa udeje niečo nepredvídané a človek zažíva diskomfort vo voľnej prírode, kde nemá to, na čo je zvyknutý. Niekedy dokonca môže byť sám lovený veľkým zvieraťom, alebo príde náhla zmena počasia (zima, dážď, vietor...) a človek sa dostáva do stresu, lebo zažíva v priamom prenose to, čo videl iba v televízii. Do mysle sa vkráda samota, stres, bolesť, strach, smútok a beznádej často v situáciách, ktoré v minulosti boli prirodzenou súčasťou každodenného života každého človeka. Miesto toho, aby človek urobil ,čo je nutné a popri tom obdivoval silu prírody, jej krásu, silu, rozmanitosť a nepredvídateľnosť - stojí bezradný a zraniteľný vo svojom živote.

  Predtým  „pán tvorstva“, teraz kvapka rosy na steble trávy, ktorá si plne uvedomuje svoju zraniteľnosť a bezvýznamnosť. Človek si povie, že nepotrebuje vedomosti, ktoré súvisia so základnými potrebami v krízových situáciách, že jemu sa to nemôže stať.  Kde je však potom zodpovednosť v každom z nás, keď sa naši blízky obrátia na nás s prosbou o pomoc? Pozeráme im do očí a sme bezradný. A naši potomkovia pozerajú ešte bezradnejšie, lebo my sme ich jediným útočiskom a nádejou. To, ako vieme rýchlo riadiť naše nablýskané auto, alebo ako vieme nakupovať cez internet, alebo naháňať tenisovú loptičku ,je nám vtedy na nič. Napriek tomu trávime veľa času práve takýmito a ešte mnohými podobnými aktivitami.

PRIPRAVUJEME

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

  počet návštev:  

E-mail: sebaobranaslovakia@gmail.com