Drevo

Prináleží mu východ, v podnebí sa prejavuje ako vietor, jeho ročným obdobím je jar.

Vlastnostou
dreva je ohýbať a vzpriamovať. Jeho funkcia je prenikať do svojho okolia a rozširovať sa. Telesná forma tela je podlhovastá a prirodzenosť je teplá. Súvisí s tým čo je krehké a slabé, práve sa rodiace a predstavuje všetko rastlinného charakteru. Vo fáze cyklu premien znamená zrodenie, počatie. Východu prináleží farba modrozelená (čchi východu). Vniká do pečene a vychádza očami. Uchováva sa v pečeni, a ňou spôsobené chorobné stavy vyvolávajú ľakavosť. Jej chuť je kyslá. Druhovo patrí k drevu. Zo zvierat s ňou súvisí hydina, z obilnín pšenica. Jej ročné obdobie je pod znamením Jupitera. Z piatich tónov jej patrí tón „tue“ (odpovedá fis). Je číslo osem. Jarná čchi sa koncentruje v hlave. Choroby ňou spôsobené sa prejavujú na šľachách a väzivách, z pachov je to pach krvi a stuchlého mäsa.
Utajená prítomnosť dreva:
Drevo sa rodí z vody, vyrastá zo zeme, spaľuje sa v ohni a formuje sa kovom. Všetka čchi rodiaca život sa rodí z dreva. Príklad: všetko čo si človek oblieka, čo konzumuje pochádza z dreva – získať drevo znamená žiť, stratiť ho znamená umrieť. Preto medzi piatimi prvkami každý musí obsahovať drevo.

Čchi pečene je spojená s čchi jari
Pečeň patrí k prvku drevo a ročným obdobím tohto prvku je jar. Preto jarné obdobie najviac ovplyvňuje čchi pečene a spôsobuje, že pečeň na jar je najaktívnejšia medzi všetkými orgánmi. Týmto prírodným zákonitostiam sa človek v záujme svojho zdravia má prispôsobiť tým, že v sebe vytvára atmosféru – svojím chovaním a životosprávou, ktorá zodpovedá charakteru jarného obdobia. Potom nehrozí nebezpečenstvo, že by si človek privolal porušenie rovnováhy čchi pečene a z toho vyplývajúce ďalšie následky.

            Tri jarné mesiace sa nazývajú rozvíjanie nového a odstraňovanie starého. V tomto období všade v prírode pučia výhonky nového života a všetko zažína rásť a rozkvitať. Na jar majú ľudia chodiť spávať s príchodom noci a zavčasu ráno vstávať. Z rozpustenými vlasmi a voľným odevom sa často majú pozvoľnými krokmi prechádzať po dvore, aby sa cítili príjemne a spokojne. Je treba, aby chránili život a neničili ho, aby boli veľkorysí a nie hašteriví, uznanliví a nie trestu chtiví, pretože tak to zodpovedá atmosfére jarnej čchi a taká je cesta pestovania života v jarnom období. Kto sa jej protiví, poškodzuje si pečeň a v lete u neho môže dôjsť k chorobným zmenám chladnej povahy, pretože si nevytvoril dostatočné podmienky pre rast letnej čchi.


Oheň

Pripadá mu juh, jeho ročné obdobie je leto a v podnebí predstavuje horko.

Vlastnosťou
ohňa je horúčosť a vyšľahuje smerom hore, jeho funkcia je ohrievať a vysušovať, telesná forma ohňa je zaostrená a jeho prirodzenosť je horúca. Oheň súvisí zo všetkým čo je horúce a stúpa a vo fáze cyklu premien predstavuje dorastanie a nárast. Juhu prináleží červená farba. Vzniká zo srdca a vychádza ušami, jej esencia je uchovaná v srdci a preto sa choroby ňou spôsobené odrážajú na piatich orgánoch cang. Pretože srdce je vládcom gangov. Jeho chuť je horká, oheň patrí k ohňu, zo zvierat je s ňou spojená ovca, z obilnín proso, ročné obdobie je pod znamením Marsu. Choroby ňou spôsobené sa prejavujú na cievach, z tónov jej patrí č´ zodpovedá nášmu a, jej číslom je 7, pach spáleniny.
Utajená prítomnosť ohňa:
Keď je prevŕtavané drevo objaví sa, keď sa udrie na kov objaví sa, keď sa kreše kameňom objaví sa, vo vode ako olej ktorý horí. Alebo za veľkého dažďa sa rodia blesky. Oheň predstavuje základ pre tvorbu jangu, zdanlivo nemá žiadny tvar, v skutočnosti je však všade, nič s toho čo je produktom transformácie čchi by sa bez ohňa nemohlo zrodiť.

Čchi srdca je spojená s čchi leta

V letnom období stúpa energia ohňa, a keďže srdce patrí k tomuto prvku, najviac je spojené s touto ročnou dobou. Vtedy je aj jeho čchi najsilnejšia a najaktívnejšia. Na druhej strane sa táto súvislosť prirodzene premieta i do chorobných stavov – ak je srdce prejangizované, najviac bude ohrozené práve v lete, kedy je najsilnejší i jang v prírode. Preto je dôležité, aby človek rešpektoval zákonitosti tohto ročného obdobia a žil v súlade s nimi.

Tri letné mesiace sa nazývajú bujnosť a nádhera. Je to obdobie kedy všetko bujnie a krásnie, čchi nebies sa premiešava s čchi zeme, rastliny rozkvitajú a sú v plnej sile. Ľudia majú v lete chodiť spávať neskôr a vstávať skoro ráno, a nesmie im vadiť, že dni sú dlhé a slnečné. V mysliach nesmú prechovávať hnev, ich duševná nálada má odpovedať rozjasanej letnej atmosfére, aby ich duch v nich rozkvital a čchi mohla voľne vystupovať s tela von. Pozornosť majú orientovať navonok a majú sa zaujímať o svet okolo seba. Toto odpovedá atmosfére letnej čchi, a taká je cesta pestovania čchi v lete. Kto sa jej protiví, poškodzuje si srdce, a na jeseň sa preto môže stať, že bude náchylnejší na horúčkovité ochorenie. Keďže si nevytvorí dostatočné podmienky pre zhromažďovanie jesennej čchi, budú sa choroby opätovne vracať aj v zime.  

Zem

Zo strán mu prináleží stred, ročné obdobie neskoré leto, v podnebí transformáciou jeho čchi vzniká vlhkosť.

Vlastnosťou
zeme je, že sa plodí a pestuje. Jej funkcia je rozhojňovať a rozmnožovať, jej forma je oblá a prirodzenosť je zaparovanie sa. Vo fáze cyklu premien predstavuje dospelosť, zmenu. Patrí mu farba žltá, vniká do sleziny a vychádza ústami. Uchováva sa v slezine. Choroby ňou spôsobené sa odrážajú na koreni jazyka. Jej chuť je sladká, patrí k zemi a zo zvierat je spojená s hovädzím dobytkom. Z obilnín je spojená s kao-liangom, to je u nás niečo ako čiroko. Jej ročné obdobie je pod planétou Saturn. Choroby ňou spôsobené sú viditeľné na svalstve, z tónov kung, čo je naše D, jej číslom je 5 a z čuchových vnemov jej patrí vôňa.
Utajená prítomnosť zeme:
Drevo by nemohlo rásť bez zeme, kov by nemohol vznikať bez zeme, voda by sa bez zeme nemohla zhromažďovať.

Čchi sleziny je spojená s čchi babieho leta

Ročným obdobím sleziny je neskoré leto, kedy je v prírode najsilnejšia energia prvku Zem a z piatich orgánov cang je najsilnejšia energia sleziny. Keďže s podnebných prejavov k tejto dobe patrí vlhko, pravdepodobnosť vzniku chorobných porúch sleziny, ktoré sa prejavujú najviac poruchami činnosti tráviaceho ústrojenstva je najväčší práve počas neskorého leta. Slezina, ako zástupca prvku zem v tele, ďalej súvisí so stredom, a žltou farbou, vôňami, sladkou chuťou atď.

Stred rodí vlhkosť, vlhkosť rodí zem, zem rodí sladkosť, sladkosť rodí slezinu, slezina rodí mäso, mäso rodí pľúca a slezina riadi ústa. Na nebesiach ( stred ) predstavuje vlhkosť, na zemi hlinu, v tele mäso, z orgánov cang slezinu, farba žltá, z piatich tónov tón kung, zo zvukov pospevovanie, pri rozrušení čkanie, z vývodov ústa, s chutí sladkosť, s emócií zádunčivosť.

Kov

Prvku kov zo svetových strán prináleží západ, z ročných období jeseň, v podnebí transformáciou jeho čchi vzniká sucho.

Vlastnosťou
kovu je, že podlieha zmenám a dá sa formovať. Jeho funkcia je zvierať a sťahovať, jeho forma je hranatá a prirodzenosť je čistá. V cykle premien predstavuje dozrievanie. Prináleží mu farba biela, vchádza do pľúc a vychádza nosom, jeho esencia je uchovaná v pľúcach a choroby ňou spôsobené sa prejavujú na chrbte. Jej chuť je pálivá, druhovo prináleží kovu, zo zvierat je spojená s koňom, zo zrnovín s ryžou. Jej ročné obdobie je pod znamením Venuše. Choroby ňou spôsobené sú badateľné na pokožke a ochlpení, z piatich tónov jej patrí tón šang, je to druhý tón a odpovedá nášmu e. Jej číslo je 9 a pach surového mäsa.

Utajená prítomnosť kovu:
Je produkovaný z horských minerálov, rodí sa zo zeme je premývaný v riečnom piesku a ukrýva sa vo vode. V rastlinách je to napríklad ortuť, v dreve cín a olovo. Môže spájať rozptýlené a mäkké urobiť tvrdým, to sú jeho premeny v ohni.

Čchi pľúc je spojená s čchi jesene

Pľúca patria k prvku kov. Jeho ročným obdobím je jeseň, vtedy v prírode dominuje čchi kovu a s orgánov je najsilnejšia čchi pľúc. Z druhej strany sucho, ktoré je atmosférou jesene, bude pľúca poškodzovať práve v tejto ročnej dobe. Spôsobuje vysýchanie jinových tekutých zložiek v pľúcach a následný suchý kašeľ, vysýchanie pleti, sucho v ústach a v nose, atď. Aj v tomto ročnom období je nutné v záujme zachovania zdravia prispôsobiť svoj životný štýl zákonitostiam, ktoré vyplývajú s charakteristiky čchi jesene.

 Tri jesenné mesiace sa nazývajú naplňovanie a dozrievanie. Príroda už nebujnie, ale dozrieva a utišuje sa. Čchi neba sa stáva ostrejšia a čchi zeme sa prejasňuje. V tomto období má človek chodiť skôr spávať, vstávať má zároveň so sliepkami, aby si zabezpečil duševný kľud a zmiernil vplyv ostrého jesenného vzduchu. Má zhromažďovať duševnú energiu, čo je v súlade s charakterom jesene, a pozornosť už nemá obracať na vonkajší svet, aby si zachoval čistú čchi pľúc. Takto odpovedá jesennej atmosfére a taký je spôsob zhromažďovania čchi na jeseň. Kto mu odporuje, poškodzuje si pľúca. Keďže si nevytvorí dostatočné zásoby energie, v zime môže trpieť na hnačkové ochorenia.  

Voda

Sever, ročné obdobie zima. V podnebí transformáciou jej čchi vzniká chlad.

Vlastnosťou
vody je vlhkos ť, presakuje smerom dole, jej funkcia je zvlhčovať, telesná forma plochá. Prirodzenosť studená. Vo fáze cyklu premien znamená uchovanie, konzervovanie, severu patrí čierna farba, vniká do ľadvín a vychádza cez dva jinové otvory (konečník a močová rúra) jej esencia je uchovaná v obličkách a choroby ňou spôsobené sa poznajú na úponoch svalov a kostí. Jej chuť je slaná, druhovo patrí k vode je spojená zo zvierat so sviňou, z obilnín s bôbom, jej ročné obdobie je pod znamením Merkúru. S tónov „ju“ je to piaty tón a odpovedá nášmu H. Jej číslom je 6 a s pachov je jej priradený pach hniloby.

Prítomnosť vody:
V dreve – rôzne šťavy, v zemi – pramene, v kove – keď sa taví, v ohni sú rozpustné látky.

Čchi obličiek je spojená s čchi zimy

Obličky, sú zhmotnením prvku voda v ľudskom tele, sú spojené so zimou, čo znamená, že na ich čchi najviac pôsobí atmosféra tohto ročného obdobia. Počas neho sú najviac náchylné stratiť rovnováhu svojej čchi, ochorieť, najmä keď životný štýl človeka sa odchyľuje od toho, ako by mal v súlade s dianím v zimnej prírode vyzerať.
           
            Tri zimné mesiace sa nazývajú uzatváranie a uschovávanie. V zime voda zamŕza na ľad, zem puká a otvára sa. Človek nesmie zbytočne plytvať jangovou energiou, má chodiť skoro spať a so vstávaním počkať až na východ slnka. Ducha si má uschovávať hlboko ako nejaké tajomstvo a musí si ho chrániť ako nejakú s námahou získanú vec. Je treba sa chrániť pred zimou vyhľadávať teplo, a nesmie sa dovoliť aby sa telo potilo, pretože tam sa poškodzuje jangová čchi. Takéto chovanie odpovedá zimnej atmosfére a je to správny spôsob pestovania a uschovávania čchi v zime. Kto sa mu protiví, poškodzuje si obličky a na jar sa bude cítiť ochablo a slabý, pretože si nevytvoril dostatočné podmienky pre rodenie jarnej čchi.

Voda

Sever, ročné obdobie zima. V podnebí transformáciou jej čchi vzniká chlad.

Vlastnosťou
vody je vlhkosť, presakuje smerom dole, jej funkcia je zvlhčovať, telesná forma plochá. Prirodzenosť studená. Vo fáze cyklu premien znamená uchovanie, konzervovanie, severu patrí čierna farba, vniká do ľadvín a vychádza cez dva jinové otvory (konečník a močová rúra) jej esencia je uchovaná v obličkách a choroby ňou spôsobené sa poznajú na úponoch svalov a kostí. Jej chuť je slaná, druhovo patrí k vode je spojená zo zvierat so sviňou, z obilnín s bôbom, jej ročné obdobie je pod znamením Merkúru. S tónov „ju“ je to piaty tón a odpovedá nášmu H. Jej číslom je 6 a s pachov je jej priradený pach hniloby.
Prítomnosť vody:
V dreve – rôzne šťavy, v zemi – pramene, v kove – keď sa taví, v ohni sú rozpustné látky.

Čchi obličiek je spojená s čchi zimy

Obličky, sú zhmotnením prvku voda v ľudskom tele, sú spojené so zimou, čo znamená, že na ich čchi najviac pôsobí atmosféra tohto ročného obdobia. Počas neho sú najviac náchylné stratiť rovnováhu svojej čchi, ochorieť, najmä keď životný štýl človeka sa odchyľuje od toho, ako by mal v súlade s dianím v zimnej prírode vyzerať.
           
            Tri zimné mesiace sa nazývajú uzatváranie a uschovávanie. V zime voda zamŕza na ľad, zem puká a otvára sa. Človek nesmie zbytočne plytvať jangovou energiou, má chodiť skoro spať a so vstávaním počkať až na východ slnka. Ducha si má uschovávať hlboko ako nejaké tajomstvo a musí si ho chrániť ako nejakú s námahou získanú vec. Je treba sa chrániť pred zimou vyhľadávať teplo, a nesmie sa dovoliť aby sa telo potilo, pretože tam sa poškodzuje jangová čchi. Takéto chovanie odpovedá zimnej atmosfére a je to správny spôsob pestovania a uschovávania čchi v zime. Kto sa mu protiví, poškodzuje si obličky a na jar sa bude cítiť ochablo a slabý, pretože si nevytvoril dostatočné podmienky pre rodenie jarnej čchi.




JIN - JANG TEÓRIA

Jin a Jang sú pojmy, ktoré sprevádzajú čínske myslenie už celé tisícročia. Nachádzame ich u Taoistov, Konfuciánov, ale aj u iných škôl, v dávnoveku rovnako aj v stredoveku, alebo novoveku. Nájdeme ich vo filozofických dielach, historických, lekárskych, vešteckých - vždy s rovnakým základom a významom. A čo je zvláštne, že už od samého začiatku sa s nimi operuje ako so všeobecne známymi skutočnosťami, o ktorých významu nie je nutné polemizovať. Pokiaľ sa bližšie určujú a vysvetľujú, tak len preto, aby sa ešte jasnejšie a podrobnejšie interpretovali ich vlastnosti a činnosť, nie je však sporu o ich podstate.


                Jin a jang prechádzajú doby ľudského poznania a tak je prekvapujúce zistenie, že neexistuje žiadne, rozhodne nie zachovalé alebo doložené základné, alebo východzie dielo učenie o jin – jangu. Našťastie aj keď nemáme hmatateľný primárny zdroj,  máme dosť podkladov, aby sme sa mohli pokúsiť pochopiť podstatu tohto učenia. Teoreticky sa to dá urobiť dvoma spôsobmi.


Jeden je ten všeobecne používaný – štúdium dostupných zachovalých materiálov, kníh a textov. Druhý je zatiaľ hypotetický, skúsime si ho vysvetliť na inom mieste, v spojitosti s úvahami o vzniku teórie čínskej medicíny. Aj keď pojmy ako jing a jang žijú v našom  podvedomí hlavne ako pojmy filozofické, kupodivu sa o nich môžeme dozvedieť z diel, ktoré zaraďujeme do lekárskych. Z toho, čo nazývame základná teória čínskej medicíny, vidíme, že pojednáva ani nie tak o príčinách chorôb a praktických spôsoboch ich odstraňovania, ako sú chápané z lekárskeho hľadiska u nás, ako skôr o činnosti a pôsobenia základného kozmického zákona, ktorý sa vo svojom dôsledku a v jednej zo svojej podôb môže prejaviť aj ako zdravie či choroba človeka. V tomto myslení nieje tak ďaleko do vesmíru ako v našom. Makrokozmos nie je pre nich akýmsi oddeleným a nekonečne vzdialeným abstraktom, ale je aj v nás, lebo v našom mikrokozme pôsobí rovnaký zákon ako v makrokozme – zákon jinjangových premien. Kniha, o ktorú sa môžeme asi najviac opierať, je  Chuang-ti nej-ťing Su-wen, Vnútorná kniha Žltého cisára – základné otázky, ako sa približne dá preložiť titul základného kameňa čínskej medicíny. Musíme sa  vydať po stopách jin – jangu do inej sféry. Inej v úvodzovkách preto, že iná je pri použití našich kritérií a myšlienkových modelov. Je to sféra Taoizmu. Mohli by sme povedať filozofie. Ale čo má spoločné s medicínou? Základné pojmy, bez ktorých je teória čínskej medicíny nemysliteľná, sú to  jin, jang, a čchi – a od nich cesta vedie k Tao.  

Taoistický svetonázor.

                Spolu s jin-jangom je v čínskej kultúre oddávna prítomná náuka taoizmu, ktorej charakteristickým symbolom je práve pojem       jin-jang. Začiatky tohto učenia sa strácajú v hlbinách času a o jeho pôvode nevieme nič určitého. Môžeme iba s údivom konštatovať, že všetky základné vysvetlenia sú tu už od počiatku, hotové a definitívne. V literatúre sa síce stretávame s tvrdením, že zakladateľom bol Lao-c´, ale to je nesprávny údaj. Jednak Lao-c´ je postava historicky veľmi neistá, ale dôležitejší sa fakt, že taoisti  samotné poznanie Tao (poznanie a objasnenie základných princípov a ich činnosti, teda to čo tvorí podstatu taoistického učenia ) interpretujú ako výsledok „ pestovania Cesty“, t.j. uskutočňovanie istých fyzických a duchovných praktík, ktorých konečným cieľom je duchovné splynutie s prapôvodným stavom – Tao, a tým aj dosiahnutie možnosti jeho priameho poznania. Svoje učenie taoisti nepokladajú za myšlienkový výtvor konkrétneho človeka, ale za abstrakciu priameho – byť v skutku neobvyklého poznania.  Ak hovoríme o nejakých osobách, tak súčasne o dvoch. O Chuang-tim  teda o Žltom cisárovi, a o Lao-c´ovi. Časová priepasť medzi týmito dvoma pololegendárnymi postavami však tiež naznačuje zbytočnosť hľadať nejaký začiatočný bod, od ktorého by sme mohli začať odvíjať začiatok taoistického učenia. Lao-c´ mal žiť v 6 storočí pred naším letopočtom, a Žltý cisár dokonca o celých 2-tisíc rokov pred ním, a v knihe Žltého cisára nachádzame pasáže, v ktorých sa konštatuje, že poznatky sú len dedičstvom predošlých mudrcov z oných „dávnych časov“, nebudeme teda pátrať po pôvode taoizmu, ale skúsme si objasniť jeho podstatu.

                Vysvetliť Tao nie je vôbec jednoduché, ak máme byť dôsledný, vlastne je to nemožné.   Týmto konštatovaním vlastne začína hneď prvá veta základného diela taoizmu : „Tao, o ktorom sa dá hovoriť, nie je to večné Tao“. O Tao síce môžeme uvažovať a hovoriť, ale keďže sa dokážeme pohybovať v hraniciach určeným naším chápaním, v žiadnom prípade to nedokážeme slovom uchopiť, vysvetliť, definovať. Večné Tao leží mimo naše rozumové chápanie, to znamená mimo naše definovateľné kategórie. Pre taoistov je Tao odvekým žriedlom všetkého bytia. V nekonečnosti v sebe plodí miliardy zdanlivo odlišných vecí, ktoré sa po ukončení svojej púte znovu vracajú do pôvodného stavu. Tao plodí ale samo pritom nie je splodené, dáva život bytiu aj keď samo nie je bytím. Taoistický filozof Lie-c´, 5-3. stor. pr. n.l. o ňom hovorí:

                „To, ktoré rodí a samo nie je zrodené, to, ktoré mení, samo je nemenné, nezrodené dokáže rodiť život, nemenné dokáže rodiť život, nemenné dokáže spôsobovať zmeny.“

Tao je chápané ako prvopočiatok veškerenstva, ktoré však neleží v minulosti, ale je to večný, stály, všadeprítomný, avšak pritom nezaregistrovateľný potenciál tvorenia. Môžeme povedať, že Tao má dve stránky: jedná je absolútna, pre nás skrytá, nepochopiteľná. To je to večné Tao, všeobjímajúca prázdnota, ktorá nie je prázdna, lebo v sebe nesie kód tvorenia.  

Tao rodí jedno, jedno rodí dvoje, dvoje rodí troje a troje rodí všetky veci. Všetky veci v sebe nesú jin a jang, v čchi sa spoja do harmonického celku.

Podľa posledných kozmologických teórii dnešný vesmír tiež vznikol z ničoho – zo stavu, ktorý astrofyzici nazývajú symetrickým dokonalým fyzikálnym vákuom. Fyzikálne vákuum je pojem podstatne zložitejší, ako by sa zdalo. Vzduchoprázdno – alebo nič. Predstav si uzatvorenú krabicu, z ktorej odstránime všetky elementárne častice a všetko žiarenie tepelného pôvodu, ochladíme na 0°K, to čo ostane volajme vákuum, ale to neznamená že nezistíme žiadne fyzikálne deje. Vo fyzikálnom vákuu budeme totiž pozorovať neodstrániteľné „nulové“ elektromagnetické žiarenie. Kvantová fyzika ďalej ukazuje, že vo vákuu prebieha neustále spontánny vznik a zánik páru častica-antičastica, zdanlivo porušujúci zákon zachovania hmoty a energie. Všimnime si : Fyzikálne vákuum je žiariace prázdne prázdno. Takto taoisti opisujú Tao.  Prvotný stav astrofyzici charakterizujú ako veľké zjednotenie. Taoisti hovoria o Veľkej jednote, Tchaj-i, prvotný stav. Potom prichádza stvorenie, veľký tresk, Taoisti hovoria o veľkej zmene.

Fyzika
Taoizmus
- na začiatku je ,,nič“    fyzikálne vákuum - na začiatku je veľká prázdnota – Tao
- v ňom sú v neprejavenom stave večne prítomné elektromagnetické žiarenie a páry častice - antičastice - v Tao je jednotná a nepostrehnuteľná pre - kozmická čchi tvorená nerozlučnými dvojicami jing-jang
- viditeľný vesmír sa rodí z vákua v okamihu - bytie vzniká v prázdnote To, v momente veľkej zmeny, Tchaj-i, či veľkého predelu Tchaj-ťi
Pôvodná supersimetria sa rozpadá v 3 fázových prechodoch - pôvodná jednota sa začína diferencovať v 3 fázach: Veľký počiatok, Tchaj-čchu, Veľký začiatok, Tchaj-š, Veľký priestor, Tchaj-su
- výsledkom je prvotný stav ranného vesmíru, horúca homogénna plazma - na začiatku je prvotný variaci sa chaos, Chun-tun

 

Vlastnosti JIN – JANGU

JIN
JANG

Ženský princíp

Mužský princíp

Pasivita

Aktivita

Žena

Muž

Zem

Nebesá

Mesiac

Slnko

Smrť

Život

Nehybnosť

Pohyb

Forma

Beztvarosť

Hmota

Energia

Voda

Oheň

Jeseň, Zima

Jar, Leto

Noc

Deň

Chlad

Teplo

Vlhko

Sucho

Tma

Svetlo

Ťažoba

Ľahkosť

Kalné

Čisté

Mekké

Tvrdé

Klesanie

Stúpanie

Dole

Hore

Vľavo

Vpravo

Vnútro

Povrch

Zahusťovanie

Rozptyľovanie

Dostredivosť

Odstredivosť

Pri tomto rozdelení nesmieme zabudnúť, že veci nie sú čisto jinového alebo jangového charakteru, sú iba viac jihové, alebo jangové. Oheň je napríklad typický jangový, ale obsahuje aj jinovú zložku paliva, ktoré horí, preto nakoniec každý oheň vyhasne.
Jang - Všeobecne je možné povedať, že jangové je všetko čo je ľahké, čisté, teplé, suché, čo má tendenciu stúpať hore, vyprchávať, čo nemá vyhradený tvar, či presné obrysy, čo je neviditeľnou hybnou silou, funkciou vecí. Hovorí sa že jang spúšťa život, zatiaľ čo jin ho prijíma, dáva mu formy a umožňuje mu hutnieť a rásť. Jang je tiež činiteľom činorodosti a predstavuje tiež samčí princíp, u človeka muža.
Jin - ako už vieme sa prejavuje vo všetkých vlastnostiach práve opačne. Jin je kľud, stálosť, chlad, vlhkosť: jin je to, čo z čchi vyvára zreteľné a hmatateľné formy, priťahuje k sebe, zahusťuje. V prírode predstavuje samičí princíp, u človeka ženu.

Protikladnosť Jin – jangu sa najvýraznejšie prejavuje dvoma spôsobmi.

 

1.-  je ten že jin a jang sa môžu navzájom na seba premeniť, tým že v jednom je zárodok druhého, vo zmenených podmienkach sa môže zmeniť vzájomný pomer a dôjde k prevráteniu pôvodného stavu do jeho protikladu. Z toho samozrejme vyplýva nestálosť všetkého existujúceho, pretože sa všetko riadi zákonom jin – jangových premien. Príčinou toho je, že nič nemôže pretrvávať večne a že nič nie je nemenné. Cyklické zmeny stavov sa môžu prejavovať pritom harmonicky, alebo disharmonicky. Striedanie dňa a noci alebo striedanie ročných období vyjadruje makrokozmický súlad jin-jangu, striedanie ktoré je prirodzené, vyvážené a pôsobiace tvorivým smerom. Zmena však môže byť aj disharmonická. To je vtedy keď sa prirodzený pomer jin – jangu naruší nadmerným prevážením jednej zložky nad druhou.

„Ak je jin moc silná oslabuje jang. Ak je príliš silný jang, oslabuje jin. Keď víťazí jang, vzniká horúčosť, ak víťazí jin, vzniká chlad.“

2. - druhým prejavom protikladnosti jin – jangu je, že aj každú jednotlivú vec alebo každý jav, ako aj ich časti môžeme ďalej deliť na jinovú a jangovú zložku. A tie zasa ďalej rozdeľovať až do nekonečna. Deň je napríklad prejavom jangu a noc je prejavom jin. Ale tiež sa dajú ďalej deliť. Čas od úsvitu do poludnia je jang v jangu, doba od poludnia do súmraku patrí tiež do jangu, ale je to jin v jangu. Čas do západu slnka do polnoci je je jin v jine a od polnoci do svitania patrí tiež jinu, ale je to jang v jine. Tomuto striedaniu jin a jang je podriadený aj človek.

 

Z tejto protikladnosti a deliteľnosti vyplýva pre všetky formy a prejavy bytia ich relatívnosť a obojakosť. Spolupôsobenie jin – jangu, alebo cyklus tohto spolupôsobenia môžeme celkovo charakterizovať štyrmi fázami:

I.     -jin a jang sú v protiklade
II.   -jin a jang sú vzájomne spojené a sú v sebe zakorenené
III.  -z predošlých dvoch vlastností vyplýva, že jin a jang pôsobia proti sebe ale aj od seba, ale nemôžu sa odtrhnúť ani zlúčiť a preto sa ustavične prevažujú
IV.  -pri absolútnej prevahe jednej zložky nad druhou dochádza ku vzájomnej premene, a prevrátenie na svoj protiklad, jin sa premení na jang a jang sa premení na jin

 

Jin a Jang sú vo vzájomnom  protiklade
( jin-jang tuej-li )

„ Čistý a ľahký jang sa zhromažďuje hore a tvorí nebesia, kalná a hutná jin sa zhromažďuje dolu a tvorí zem. Vlastnosťou jin je pokoj a nehybnosť, vlastnosťou jang je nepokoj a pohyb. Jang plodí a jin umožňuje dorastať, jang zabíja, jin konzervuje, jang je čchi (energia), jin sú tvary (hmota).“

Jang má sklon k pohybu, k stúpaniu hore, vyprchávaniu, svetlu, teplu, atď... Jangové sú preto slnko, leto, nebesia, deň, u vecí povrch a horná časť.

Jin má sklon k nehybnosti, klesaniu, zahusťovaniu sa, k tme, chladu, atď... Jinový je mesiac, zem, zima, noc, vnútro a spodná časť vecí.

Jin a Jang sú v sebe vzájomne zakorenené
( jin-jang chu-ken )

Keď uprieme myseľ ktorýmkoľvek smerom – do vesmíru, alebo do seba, nikde nenachádzame ani jednu vec, jediný jav, o ktorom by bolo možné povedať že je jednoznačne jedinečný, sebestačný a nemajúci svoj protiklad. Všetko môžeme nahmatať vlastne len vďaka  tomu, že existuje i jeho opačná podoba, ktorá síce môže byť v danej chvíli skrytá a nepozorovateľná, ale práve ona umožňuje vyniknúť tej vlastnosti, ktorá sa nám momentálne vyjavuje, Keď je svetlo, tmu nevidíme, ale bez tmy by sme nevedeli o svetle. Berieme do rúk pevnú vec, ale ako by sme poznali jej pevnosť, keby neexistovalo to prázdno okolo.
Jin a Jang sú si vzájomne svojimi koreňmi. Jang korení v Jin a Jin korení v Jangu. Keby nebolo jangu tak jin nemá čo rodiť a keby nebolo jin tak jang nemá čo meniť.

Jin a Jang sa vzájomne prevažujú
( jin-jang siao-čang)

Jin a Jang sú síce rozdielne slová, ale v skutočnosti ide len o pribúdanie alebo ubúdanie jednej čchi. Raz postupuje, po druhé ustupuje, raz pribúda, po druhé ubúda. Tchaj-ťi sa rozdelí a vznikne dvojica jin a jang, keď sa jinová čchi dá do pohybu, je to jang. Keď sa jangová energia zahustí vzniká jin. Prevažujú sa navzájom: keď jedna pribúda, druhá ubúda, keď jedna postupuje druhá ustupuje. Takéto sú nekonečné zmeny a premeny

Jin a Jang sa na seba vzájomne premieňajú
( jin-jang čuan-chua )

Keď je jang nadmerný, vzniká horúčosť, keď je nadmerná jin, vzniká chlad. Z krajného chladu sa rodí horko a z krajnej horúčosti sa rodí chlad.
Napríklad: keď človek prechladne, najskôr pociťuje chlad, z toho chladu vznikne horúčka (jang sa bráni proti nadmernej jin), ktorá môže prerásť až do krajných teplôt, po ktorých sa zasa objaví silný pocit chladu, zimnica (jang sa vyčerpal a prevláda vnútorný jin).

Jin a Jang z hľadiska skladby tela

Povrch patrí k jangu, vnútro k jinu, horná polovica tela patrí k jangu, spodná k jinu. Samozrejme že tieto delenia namôžeme chápať stroho a konečne. Pravá ruka je jang ( lebo sa nachádza na hornej polovici tela), ale súčasne je aj jin ( vo vzťahu k ľavej ruke), lebo je na pravej strane. Jej vnútorná strana je jinová a vonkajšia strana je jangová. Obdobne to platí pre celé telo.
Vnútorné orgány sa tiež rozdeľujú na jinové a jangové. Takzvaných 5 orgánov cang (wu-cang) Pečeň, srdce, slezina, pľúca a obličky – patria k jin. A 6 orgánov fu (liou-fu) Žlčník, tenké črevo, žalúdok, hrubé črevo, močový mechúr, trojitý žiarič – patria k jang.

 

Delenie z hľadiska priestoru:

Pľúca a srdce sú hore, to znamená že prináležia k jangu, zatiaľ čo slezina, pečeň a obličky sú dole a teda patria k jin. Medzi pľúcami a srdcom ďalej platí, že srdce je jang a pľúca sú jin. Medzi pečeňou, slezinou a obličkami je delenie takéto: pečeň je jangová a slezina a obličky sú jinové. Povrch patrí k jang a vnútro patrí k jin, chrbát je jang a brucho je jin. Cang – sú jin a Fu – sú jang. Podľa príslušnosti dráhy k jin, alebo k jang sa aj dráhy delia na jinové alebo jangové. Hlavné dráhy Ťing sú všeobecne jinové, zatiaľ čo ich drobnejšie odbočky, alebo spojnice Luo patria k jang. Dráhy jinových orgánov sú jinové a prebiehajú po vnútorných stranách rúk a nôh a cez trup po prednej strane smerom hore. Dráhy jangových orgánov sú jangové a prebiehajú po vonkajších stranách rúk a nôh a na chrbáte smerom dole. Smer prúdenia v dráhach je ako keby opačný, ako by mal byť. Vieme že jin svojou prirodzenosťou klesá dolu, a pritom čchi v jinových dráhach stúpa hore, jang vystupuje sám od seba hore a pritom čchi v jangových dráhach klesá dolu. Tento zdanlivý paradox je však výsledkom nutnosti udržovanie rovnováhy jin-jangu. Jin práve preto že klesá musí byť vyťahovaná jangom hore, aby sa dostala aj do hornej časti tela, naproti tomu jang, má tendenciu stúpať hore, musí byť sťahovaný s jin dole, lebo by sa nedostal do spodnej časti tela.

Vzťah medzi jin-jangom je i vzťah medzi čchi a krvou. Čchi je jang, zatiaľ čo krv je jin. Ale i čchi je možno ďalej deliť: ochranná čchi (wej-čchi) na povrchu tela je jangová, zatiaľ čo vyživujúca čchi (jing-čchi) vo vnútri tela ja jinovej povahy.

 

Jin
Jang
Vnútro Povrch
Dolná polovica tela Horná polovica tela
Nohy Ruky
Vnútorná strana kon. Vonkajšia strana kon.
Brucho Chrbát
Orgány cang Orgány Fu
Dráhy Ťing Spojnice Luo
Kosti , svaly Pokožka
Krv Čchi
   
   
   
   
   
   
   
   

  počet návštev:  

E-mail: sebaobranaslovakia@gmail.com